Americkí poradcovia a zahraniční žoldnieri v Mariupole,
prípad amerického generálporučíka Rogera L. Cloutiera, Jr. zajatého v závode Azovstaľ
11.04.2022 | 14:15
Pentagón o prípade mlčí, pretože pravda sa môže pre americkú administratívu zmeniť na neželanú senzáciu a nevyhnutne vyvolá otázky, ktoré v tejto súvislosti položil publicista a politický analytik Dmitrij Sedov.
Americký portál Veterans Today (VT) (žoldnierov a poradcov) z Mariupola, ktorí boli vyslaní na samovražednú misiu, aby vyzdvihli generálporučíka Coultiera, ktorý sa podľa dôveryhodných zdrojov VT ukrýval v obrovskom priemyselnom komplexe spolu s niekoľkými príslušníkmi špeciálnych jednotiek a asi 30 vojakmi ukrajinskej armády, nie pluku Azov.
K tejto téme sa vyjadril aj pubicista a politický analytik Dmitrij Sedov :
Americkí bojovníci v Mariupole? Pretrvávajúce fámy, že generálporučík armády Spojených štátov Roger L. Cloutier, Jr., zajatý v Mariupole, postupne získavajú na dôveryhodnosti.
Správy o tom išli s odkazom na dobre informovaný portál amerických veteránov Veterans Today a prevzali ich mnohé internetové zdroje. Pentagón však na všetky otázky novinárov o zajatí amerického generála na Ukrajine stále reaguje mlčaním, čo nezapadá do jeho typického vzorca správania.
Jediný záver sa ponúka sám: Pentagón mlčí, pretože pravda sa môže pre americkú administratívu zmeniť na neželanú senzáciu a nevyhnutne vyvolá nasledujúce otázky.
Prvá otázka: Kedy sa generál Cloutier objavil na Ukrajine, a najmä v Mariupole?
Ak sa jeho príchod uskutočnil dávno pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie (SVO), potom to priamo naznačuje, že príprava ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny sa uskutočnila pod vedením armády USA/NATO a prebiehala z kobiek (metalurgického závodu) Azovstaľ. Pravda je, že sa vojenská realita obrátila smerom k NATO nečakaným smerom.
Otázka č. 2.: Koľko poradcov NATO bolo v tíme generála?
Bolo by dobré, keby sa v odpovedi na túto otázku uviedla špecializácia "veľkých zámorských bratov": pozemné operácie, operácie letectva, sabotáže, informačné operácie atď. Potom by požiadavky zahraničných poradcov o zabezpečení koridoru z Mariupola mali byť odmietnuté. Títo vojaci sa zúčastnili na vojne ako zástupcovia NATO a mali by byť zadržaní a vypočutí. Sú to bojovníci, a to je škandál. Situácia by sa mala posúdiť aj z medzinárodnoprávneho hľadiska. Samozrejme, nie s cieľom "priviesť NATO hovoriť pravdu“ a očakávať, že generálny tajomník aliancie Stoltenberg sa bude červenať.
Fakt jednostranného prenesenia vzťahov s Ruskou federáciou zo strany aliancie do štádia vojny, ktorý Brusel doteraz starostlivo tajil, by mal byť zaznamenaný. A ak sa tento fakt stane nevyvrátiteľný, Rusko bude mať dôvod na reakciu. Napríklad na ničivý raketový útok na prekladisko v poľskom meste Rzeszow, cez ktoré sa masívne dodávajú západné zbrane.
Takýto úder pošle všetko na želané miesto. Ako sa hovorí, dostali sa tam, za čo bojovali. Reakcia oficiálnej Varšavy na úder bude tiež veľmi zaujímavá. Bude si vyžadovať vstup severoatlantického bloku do vojny na Ukrajine, alebo sa stále prítomná arogancia Poľska scvrkne na stav zo 17. septembra 1939?
Samozrejme, v Rusku existujú sily, ktoré sa vyhýbavo označujú za "stranu mieru", a s najväčšou pravdepodobnosťou sa budú snažiť túto epizódu, ktorá je pre NATO nepohodlná, ututlať. Na rovnakom výsledku má záujem aj Pentagon.
Z americkej strany išla informácia, že "generál Cloutier zomrel 28. marca 2022".
Ruské príslovie "Maxim zomrel a do čerta s ním" tu však fungovať nebude. Príbeh potrebuje pokračovanie, takže je tu nádej, že mŕtvy ožije a bude vypovedať.
Autor: Dmitrij Sedov – politický analytik a publicista